René mládenca príhody a skúsenosti s Lidom

31.08.2020 13:10

    Ako už celé florbalové Slovensko dobre vie, René Slezák opúšťa po piatich rokoch ŠK Lido. Kapitán extraligového mužstva z posledných sezón sa rozhodol pre dôležitý krok v kariére a namieril si to za rieku Moravu do českej najvyššej florbalovej súťaže. Od novej sezóny bude hráčom superligového FBŠ Hattrick Brno. Najproduktívnejšieho hráča mužského tímu z uplynulých sezón sme sa preto pýtali, ako sa upiekol celý prestup a aj na jeho spomienky na bratislavské mužstvo.

Čau Renči, prezradíš nám detaily čo stáli za tým, že si od tejto sezóny hráčom FBŠ Hattrick Brno?

Vo februári ma klub kontaktoval s tým, že či už mám predstavu, kde budem pôsobiť budúcu sezónu. Hoci sme v minulosti niečo riešili, ich záujem ma naozaj milo prekvapil, a tak som si zhodnotil svoje možnosti, či už fyzické alebo osobnostné a rozhodol sa ísť to skúsiť, pretože taká príležitosť sa už naskytnúť nemusí. Môžem na rovinu povedať, že ich ponuka vôbec nebola na 100 percentnú miestenku v tíme, ale pravý opak a to, získať si miesto v zostave. Ďalšia vec je, že som už cítil, že Lido alebo ja by sme sa mali posunúť iným smerom. Pandemická situácia troška zbrzdila jednania či tréningové jednotky, ale nakoniec sa to všetko podarilo dať dokopy a už som v Brne na plný úväzok.

Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode do nového klubu? V čom ich môžeš porovnať s hráčmi v Lide?

Česká liga je o dve či tri úrovne vyššie ako MEX a to som zažil iba tréningy v Brne. A to som zatiaľ nehral proti Bolke. :) Zažívam nové veci ako napríklad, že sa na ploche občas cítim ako idiot a dieťa zároveň. Snažím sa však z každej takej situácie zobrať čo najviac a poučiť sa. Chalani v tíme sú super a snažia sa mi pomôcť, takisto ako aj tréneri. Čo sa týka zázemia a podmienok v klube, tak tam sa nie je o čom baviť. Jediná vec, z ktorej ma pichá v hrudnom koši je, že domovský stánok zdieľame s hádzanármi, to je smrť pre florbal.

Bol aj čas sa rozlúčiť so svojimi spoluhráčmi v Bratislave, kde si s niektorými hral aj 5 extraligových sezón + baráž o extraligu?

Chcel som sa vyhnúť sentimentálnym prejavom a robeniu nejakých giest, lebo si myslím, že to nie je na mieste. V podstate aj tak o nič nejde a florbal robíme z vášne a lásky k športu. Nakoniec som dal dokopy menšie posedenie. Nikto neodmietol okrem môjho brata Mareka, ktorý mal pracovné povinnosti a Ringiho, ktorý sa nevládal dostaviť. Bolo to fajn, mám tých ľudí extrémne rád a ten, kto ma pozná vie, že pre mňa je tím druhá rodina. V Lide mám kamarátov na celý život.

Na ktoré momenty si budeš najväčšmi spomínať za tých 5 rokov strávených v ŠK Lido? Sú hráči, ktorí ti špeciálne utkveli v pamäti, alebo členovia realizačného tímu?

Začiatok bol zaujímavý, keď som po prvom tréningu na Štúraku pri odchode povedal, že toto nepôjde, nie je to šport pre mňa a neznášam halu, v ktorej Lido trénuje.

No a potom nasledovala slávna“ baráž, kde ma Moky aj s Palinom čakali u neho v kabinete s tým, že tu to podpíš a cez víkend ideš hrať do Detvy. Netušil som, ktorá bije, ale tak prvý zápas bez šošoviek: 2 góly, 2 asistencie, MVP, servus. Úspešné zotrvanie v MEX, krásna kulisa a následné oslavy. (a prvá zlomená hokejka, ktorá sa paradoxne zlomila pri oslavách poz. red.)

Super bola aj prvá sezóna pod Gabom Meszárošom, kde ešte hrala stará garda + mladé pušky, párečky 1.FBC, avšak obrovský potenciál mužstva, ktorý sa nenaplnil.

Následne po dvoch hluchých rokoch príchod Rola Blusku a výborné 2 sezóny, ktoré ale skončili opäť bez úspechu. Musím povedať, že ich beriem na seba. Zle som sa rozhodoval v situáciách, kedy sa lámali dôležité zápasy. V momentoch, kedy som to mal vziať na seba som tak nespravil a naopak, niekedy som to bral na seba až moc. Ostatní to možno tak nevnímajú, ale ja viem, že som svojimi zlými rozhodnutiami obral Lido o veľa víťazných zápasov.

Ľudí a situácie by som mohol menovať do zajtra, ale nerád by som na niekoho zabudol. Je toho strašne veľa, kvantum vynikajúcich ľudí, trilión spomienok, veľa z nich nepublikovateľných.

Na záver by som ťa rád poprosil o pár slov, ktoré by si chcel venovať pre svojich bývalých spoluhráčov, fanúšikov a priateľov Lida.

Všetko dobré či zlé sa vždy ukáže v pravý čas. Netreba žiť z malých úspechov, ale je veľmi dôležité si zakladať na malých veciach a robiť ich na 120 percent. Sústrediť sa hlavne na seba, na nič sa nehrať, veriť sebe a spoluhráčom. Pred nikým sa neplaziť, ale byť pokorný, alebo sa aspoň o to snažiť :), lebo aj tým najlepším musel vždy niekto pomôcť.

#LidonavždyjakKontrafakt

Ďakujem za všetko. Renči #96

 

    Nebolo by to však zhodnotenie Renčiho pôsobenia v Lide, aby sme si nezaspomínali na jeho pamätné momenty a že ich nebolo málo. :)

    Začneme priamo od jeho príchodu do bratislavského družstva. René sa ako študent Prírodovedeckej fakulty zúčastňoval vysokoškolskej ligy vo florbale. Pán „doktor“ Mokošák rozpoznal talent, ktorý tkvel v majstrovi sveta v hokejbale dvadsaťročných! Počas celého akademického roka vyvíjal enormný tlak na Renčiho aby sa pridal k Lidu. Nakoniec sa podvolil  v pravom čase a pridal sa k mužstvu v bojoch o extraligu v barážovej sérii proti Detve v sezóne 2014/2015. Všetci vieme ako dopadol prvý zápas. Séria bola dotiahnutá do úspešného konca a tak mohli prísť na rad prvé oslavy s Lidom...a prvá zlomená hokejka počas bujarej noci :) Pre každého iného hráča by to bol príbeh na celý život. Nie však pre nášho baróna ze Senice.

    Prvý kompletný ročník zažil v sezóne 2015/2016. Pod trénerom Meszárosom sa usadil v druhej päťke po boku Jozefa LetašihoOndreja Pagáča. Okamžite sa zaradil medzi lídrov v bodovaní, no ako temperamentný mladík si vyskúšal aj to, aké je to sedieť na lavičke. Celkové skóre hovorilo 15 gólov a 13 asistencií. Výsledkom bola druhá priečka v bodovaní v rámci klubu. Jeden míľnik sa mu však podarilo prekonať hneď na prvýkrát. V základnej časti dokázal nazbierať úctyhodných 67 trestných minút. Aj napriek mohutnému finišu v podaní Lukáša Miščíka z Hurikánu dokázal zvíťaziť v boji o žltý dres v extralige s pohodlným náskokom 10 minút.

Počas sezóny sme spoznali Reného ako človeka s perfektnou životosprávou pred tréningami a zápasmi s Parížakom tzv. „Farížakom“ ako jeho hlavným sponzorom. Jednoducho raňajky šampiónov. Počas sezóny bol spozorovaný jav, ktorý by sa dal opísať ako Reného duch. Chlapec ze Záhorá známy svojou spoľahlivosťou v mladšom veku, dokázal stratiť aj nemožné. Spoluhráčov na ihrisku vedel nájsť ako nič, no viac ako pár krát sa stalo, že šikovné ľavé krídelko nevedelo nájsť svoju florbalku alebo športové oblečenie. Paradoxne sa podobné straty stávali o dosť častejšie ako v predošlých rokoch aj jeho ostatným spoluhráčom v Lide. Asi to obkukali od Renčiho :)

V play-off sa Lido postavilo košickému ATU. René sa v ňom stretol v jednom útoku s Lukášom Mrázom, s reprezentantom a veľkým kamarátom zo Skalice. V kuloároch sa o tejto sérii taktne nehovorí. S neskorším majstrom padli námorníci v troch zápasoch a bez víťazstva.

    Druhý kompletný ročník bol z tímového hľadiska protipólom toho predošlého. Koniec oznámilo 5 hráčov z prvých dvoch formácii a tiež harcovníci ako Jozef KošíkAndrej Kazimír, ktorí síce neboli najproduktívnejší v ich poslednej sezóne, ale ich prínos do tímu bol neoceniteľný. To prinieslo viac zodpovednosti na Renčiho plecia. S omladeným tímom sa pustil do sezóny ako šelma. Po štyroch zápasoch ostali námorníci neporazení a trónili na čele extraligovej tabuľky. Špeciálne vytŕčal zápas proti 1.FBC Trenčín a Reného výkon v meste pod hradom Matúša Čáka. Agilný útočník potiahol mužstvo k víťazstvu 6:5 „párečkami“ kdekoľvek sa mu zažiadalo na ihrisku. Dokonca aj na hranici vlastného veľkého bránkoviska proti dvom napádajúcim súperom. Začiatok sezóny bol ako z veľkej knihy. 

René sa bavil. V zápase proti nováčikovi zo Žltého Snehu Košice sa po vstrelení gólu tak odviazal, až si pomyslel, že je na atletickom šampionáte a zahodil hokejku na štýl Jana Železného. Našťastie po preletení polovice ihriska len tesne minula hlavu rozhodcu Tomáša Beňa. Ten mu do štatistík okrem gólu pripočítal osobný trest na 2 + 10 minút za nešportové správanie. To bol žiaľ posledný víťazný zápas na dlhú dobu. Nakoniec skončili florbalisti z Lida na 10. Mieste v tabuľke, a tak prišli o play-off. René si vylepšil skóre v kanadskom bodovaní na 19 gólov a 18 asistencií.  

V súťaži o žltý dres si vyskúšal aké je to skončiť tesne pod vrcholom. Nazbieral solídnych 13 dvojminútových trestov a dve 10 minútové vylúčenia. Ani tento výkon však nestačil na zisk vavrínov a musel tak skloniť hlavu pred výkonom Milana Kováča, ktorý ho zdolal tesne o 3 minúty.  

    V sezóne 2017/2018 našiel veľkých kamarátov v nových akvizíciách z Prešova. Daniel MaňkošMatúš Ringer si sadli s Reném ako riť na šerbel, najmä vďaka spoločným záujmom. Chémia v tíme fungovala. Renko síce trochu poľavil zo štatistických nárokov, no klubové bodovanie vyhral aj tak s 11 strelenými gólmi a 14 prihrávkami. Dokonca aj v jeho silnej disciplíne začal výraznejšie strácať. Nielenže v skončil v boji o žltý dres v tretej desiatke celej ligy. V tíme sa našli dokonca väčší „zákeráci“ v podobe Dominika ŽilkuMareka Didu.

Žiaľ snaženie mužstva bolo skazené 5 kontumáciami udelených ligovou komisiou za príliš veľa hráčov z B-mužstva v týchto dueloch. Smutné bolo aj vyhlásenie Skalice o odhlásení zo súťaže uprostred sezóny. Po spočítaní tak týmto nešťastným spôsobom prišli námorníci až o 10 bodov do extraligovej tabuľky! Ešte stále však tlela iskierka nádeje o postup do play-off. Rozhodnúť sa malo vo vzájomnom súboji o posledné postupové miesto v Spišskej Novej Vsi. René ako správny harcovník namazal chalanom na tri góly. Ťarcha z nešťastnej sezóny však nakoniec spôsobila, že Spišiaci v poslednej tretine štyrmi po sebe idúcimi gólmi rozhodli o víťazstve 6:5  a teda aj o postupe do vyraďovacích bojov.

    S príchodom novej sezóny 2018/2019 sa toho okolo účastníka All star zápasu UPC ligy veľa pomenilo. Rozlúčiť sa musel s útokom šialencov, ako nazval trojzáprah Slezák-Letaši-Pagáč ešte tréner Meszáros, a ktorý za tri roky nazbieral solídnych 210 kanadských bodov. Jožko L. napokon zamával chalanom kvôli pretrvávajúcim zdravotným problémom. Na druhú stranu mu pribudla do formácie nespútaná energia v podaní Vlada Bačinského, ale tiež nemecká sila v podaní vodnopólistu Ondrej Gažíka, ktorého neskôr nahradil ostrostrelec Matúš Ringer. Od novej sezóny navyše zdobila baróna na ľavej ruke kapitánska páska, ktorú mu zverilo vedenie klubu a na Reňa zapôsobila ako svätená voda. Nakoniec, na lavičke sa vedel oprieť o rady neskôr vyhláseného najlepšieho trénera roka v podaní Rolanda Blusku. Všetky tieto faktory zaúčinkovali. V bodovaní si polepšil na 17 gólov a 26 asistencií. Súťaž o žltý dres pre neho už nepredstavovala prioritu. Sezónu zakončil bez väčších trestov so 16 trestnými minútami, ktoré mu zabezpečila často skôr povesť ako nedovolená hra. Samozrejme večný rebel v Reného podaní dokázal stmeliť tím neuveriteľnými spôsobmi. Jeho nekonečné debaty s neutíchajúcim Lukášom Pollákom v penzióne Karmen u  Mlynarčíkovcov v Starej Lesnej ostanú v pamäti viacerým z nás. 

Tím ŠK Lido sa po dvoch hluchých rokoch opäť predstavil vo vyraďovacej časti. Ako v poslednom prípade, tak aj teraz si ho vybral tím zo špice tabuľky. Tentoraz to však bol liďákom známy klub z Oravy – Nižná. Hoci séria dopadla pre bratislavské mužstvo neúspechom, pre čoraz skúsenejší tím to predstavovalo vzpruhu do novej sezóny. V troch z celkovo štyroch hraných zápasov v sérii rozhodol o víťazstve totižto iba jediný gól.

    Na poslednú Reného sezónu bolo družstvo Rola Blusku pripravené prelomiť ľady a prejsť sitom prvého kola. Mravenečníci na čele so senickým uragánom preto robili všetko možné aj nemožné. Kapitán pomohol tímu 19 gólmi a 25 asistenciami. Minutáž na trestnej lavici sa mu podarilo navýšiť na 22 minút. Stále to bolo však ďaleko za jeho najlepšími ročníkmi.

Kým mužstvo bez svojho kapitána, ktorý si plnil detské sny v Holandsku, hľadalo svoju tvár v prvých troch zápasoch sezóny, tak po jeho návrate to bola už stará známa pieseň. Ihneď po príchode zvolal taktickú poradu. Spomienky z nej nanešťastie alebo našťastie ostali len niektorým. Sústredenie pomohlo a kapitán zavelil k sérii 8 víťazných zápasov. Úzky káder A-mužstva však so začiatkom zimy začal dostávať rany pod pás, keď dlhodobejšie zranenia vyradili niekoľkých členov tímu. Námorníci tak padli tri kolá pred koncom základnej časti na 5. pozíciu v tabuľke, ktorej sa tak veľmi chceli vyhnúť, hoci znamenala vyrovnanie maxima zo sezóny 2015/2016 a 2018/2019. Do vyraďovacích bojov si nás vybral mestský rival zo Záhorskej Bystrice. Z nich už sa žiaľ kvôli pandémii koronavírusu neodohral ani jeden zápas.

    René po tomto znamení z nebies, že s Lidom to nemá súdené, podľahol vábeniu superligového Hattricku Brno. To získalo v agilnom a dôraznom krídle veľkú osobnosť a tiež produktívneho hráča, ktorý za celé pôsobenie v klube dokázal pozbierať 182 bodov za 83 gólov a 99 asistencií. Dôležitosť senickej 96-ky však nemožno súdiť len podľa štatistík. Postupom času si vybudoval povesť hráča, ktorý nielen vedel, ako sa hovorí, rozdávať v súbojoch a sedieť na trestnej lavici. Dokázal aj neskutočne veľa prijať a dokonca pochváliť súpera za dobrý výkon. Za tých pár rokov si svojim herným štýlom získal rešpekt po celej republike a ak niekto v slovenskom florbale spomenie Reného meno, väčšina ľudí vie o kom je reč. Zrejme nastal ten správny čas, aby sa o ňom dozvedeli aj bratia Česi za riekou Moravou. :)

    Renému ďakujeme za všetko čo urobil pre florbal v Športovom klube Lido. Držíme mu palce v novom pôsobisku a tiež veríme, že aj keď sa naše cesty nateraz rozchádzajú, ešte neprišlo jeho posledné slovo v modrom drese :)

 

Autor: Ondrej Pagáč

Transparentný účet


SK24 0900 0000 0051 2971 0129

 

PARTNERI

 
 

 

Kontakt

Športový klub LIDO Stachanovská 36
821 05 Bratislava
č. účtu: 2929848026/1100
banka: Tatra banka, a. s.
IBAN: SK02 1100 0000 0029 2984 8026
lido@lido.sk